Perurima

Oguapýndajeko mbohapy pa'i pete? asaje okaru haguã,
tuichaicháva so'o ka'? henondepekuéra ha upeichahágui ohecha sapy'a Perurimáme oúrõ ha he'i ojupe:
"Ñahenoimína Perúpe okaruhaguáicha gua'u ñane ndive ha ñañembohorymi hese?.
Hi'aguimávo Perurima oñe'?mondo chupe pete? pa'i: ?Peru, ejúpy oremoir?, jakaru oñondive?.
Oja Peru ha oguapýmavoi. Ojesareko ha ohecha mbohapýnte oi? so'o ka'e?.
Ose? he'i pa'i Leu: ?Jajovasá"
Pa'i Leu he'i- En el nombre del Padre ha ipojáima so'o rehe.
Pa'i Tani he'i en el nombre del hijo ha ipojáima ambuere -Perurima ohechávo ivaítaha hendive ha oñe'? mboyve
Pa'i Livo os? he'i- ou mboyve Espiritu Santo ha'útama che kóva ha ipojái so'o ka'?re ha'e ra?.
Ha péicha Peru oñembohory jey Pa'ikuérare.

Korapýpe

Kachíke ojupi avión-pe, oiko chugui co-piloto.
Peichaháguinte, ohendu hikuái ayvu guasu: opukáva,
osapukáiva hamba'e. Nimbora'e umi pasajero apytépe oi? petei? hi'arambotýva
ha ha'etépe opavave opurahéi chupe ?terevy'aitéke? ha ojepopetejoa chupe.
Piloto he?i Kachíkepe: ?Tereho emokiriri? umívape?. Kachíke, oñemonde kate asýva
oho ha uperiremínte oujeýma ha he?i: ?Oi?ma ne rembijerure mi coandante?.
Añetehápe, piloto ohechakuaa opahague ayvu.
Upémarõ oporandu Kachíkepe:?Mba'éichapiko remokiriri? chupekuéra?.
Kachíke ombohovái: ?Aha ha ha'e chupekuéra pende ayvútaramo tapehopa korapýpe ha aipe'a pe oke? ha amondopaite chupekuéra korapýpe?
(Nimbora'e -oikuaaporã'?re- oity avión-gui chupekuéra)

3 Leones

Kachíke ogu?ahe? petei? ógape. Oñembo'y, omaña kyhyje ápe ha pépe,
ha upéi ojepopete. Ose? óga jára ha Kachíke he?i chupe: ?Nderekóipiko tres leones?.
Óga jára ombohovái Kachíkepe: ?Hé?, areko tres leones?.
Kachíke os? he'i chupe: ?Ndaikatuichénepiko eñapytimi mbohapyvépe, tahasa nde korapy rupi ha upéi epoijey chuguikuéra?

Oka'úva

Oka'úva oike ñemuháme ha he'i: ?Aipota 10 lítro guari?.
?Moõpa oi? hyrurã?, he?i chupe ñemuha jára.
Ha pe oka'úva he'i: ?Hendivevoi reñe'e?reína?.

Adivinador

Kachíke ojupi oikyti? hag?ua yvyra rakã.
Upe jave ohasa upérupi Kalo ha he'i chupe ?Re'áta upégui reikyti?rõ yvyra nde py jokoha?.
Añetehápe, Kalo he'ipávo péango, Kachíke ho'a ha oúmakatu heseve yvýpe.
Upérõ, Kachíke -ojehúvo hese Kalo he'iva?ekue chupe ojehutaha hese- os? he'i Kalópe: ?Ndéngo adivinador-ra'e?

Mbohapy Imemby

Petei? kuñakarai niko mbohapyvoi imemby.
Petei? ára, oñemongeta hendive peteï karai oporandúva kuñakaraimíme,
mba'épa oikóta imembykuéragui okakuaapávo.
Kuñakarai, ohechaukávo imemby tuichavéva, he'i: ?Kóvagui oimeva?erã oikóta futbolista mba?e?.
?Anichéne. Mba'érepa ere?, he'i chupe upe karai.
Kuñakarai ombohovái chupe: ?Ha'e... ha'éngo opay guive, oke peve oiko pelota rapykuéri?.
Ohendúvo upe mba'e, karai oporandujey: ?Ha amóva, mbyteréva, pévagui piko mba?e oikóta?.
Kuñakarai omañávo imemby mbyterére he'i: ?Ha'e... pévagui oimeva'erã oikóta músico mba'e?.
?Anichéne. Ha... mba'érepiko ere?, he?i chupe upe karai.
Kuñakarai ombohovái chupe: ?Ha'e... ha'éngo opay guive, oke peve oiko opurahéi ha ombopu imbaraka'i?.
Ohendupávo upe mba'e, karai oporandujey: ?Ha amóva, pe ipahaguéva, pévagui piko mba'e oikóta?.
Kuñakarai omañávo imemby'i pahaguére he'i: ?Ha?e... pévagui oimeva'erã oikóta político mba'e?.
?Anichéne. Ha... mba'éreiko ere?, he?i chupe upe karai.
Kuñakarai ombohovái chupe: ?Ha'e... pévango rehupívo úpa... okakáma nderehe?.

Emperador

Kachíke niko oho Buenos Aires-pe omba'apóvo.
Ohasa umi ára ha ohaíjepi ipehe?nguekuérape.
Petei? ára ogu?ahe? isýpe petei? kuatiañe'e? ha ipýpe Kachíke omombe?u isymíme oikohague chugui Emperador, Buenos Aires-pe.
Tuicha vy'ángo oiko hógape.
Sapy'aite gu?arã oparupietéma ojekuaa upe mba'e guasuete.
Are rire, petei? ko'e?me, Kachíke ogu?ahe?sapy'a hógape.
Ose?ngo opavavéva ohugu?ati? chupe. Ovy'ajo'aiténgo umi ipehënguekuéra.
Ohecharamóvo chupe umi ipehëngukuéra ha opavave iñiru? ojapo hikuái chupe opaichagua vy'aguasu:
purahéi, jeroky, káso hamba'e.
Péicha avei oiko karu guasu ha oñemboy'u guari tuichaháicha.
Peichahápengo petei?va oporandu chupe: ?Mba?eichakue piko oiko kuri ndehegui Emperador?
ha Kachíke ombohovái: ?Ha petei? ára niko ajuhu che mba?apo pyahurã ha upépe aikévo niko
che patrón pyahu he'i chéve: ndehegui oikóta emperador ko ára guive. Péichante?.
Ose?jey petei? hapicha he'i chupe: ?Ajépa ndepo'áite. Ha'e... oiko rire ndehegui Emperador piko mba'e rejapo?
Kachíke os? upépe he'i chupekuéra: ?Ha mba'épiko reipota ajapo... ambohyru péra, ko'e? guive pyhare peve?.

Ita Guasu

Kachíke oha'ahína partído, ka'arupytu.
Upéingo iñipytu?etenungáma ha mba'evéma ndojehechavéi.
Peichaháguinte Kachíke oho heseve ha osapukái ?pejeíke che rapégui?,
ha ohupytývo, hatãiterei oinupã pe pelóta ha Kachíke omope?mi ipy.
Nimbora'e pelóta os?kuri okápe ha hendaguépe Kachíke opyvoíkuri petei? ita guasu.
Iñiru?nguéra niko ohupi hikuái Kachíkepe ijyva ári ha ogueraha chupe hógape.
Kachíke niko hase?rãngue, opuka omanóta.
Petei?va oporandu chupe: ?Mba'érepiko repuka, nerase?rãngue?.
?Chéngo amope? che pýnte?, ombohovái chupe Kachíke.
?Ha mba?e upéva piko?, he?ijey chupe hapicha.
Kachíke os? he?i chupe:
?Nderehechaséipiko mba'éichapa oiméne has?hína upe o-cabecea-va'ekue. Ha... upévako pe chembopukávahina?.

Recreo

Petei? ára Kachíke he'i: ?Ko'e?rõ guive aháta mbo'ehaópe, añemoarandu?.
Upémarõ, umi mitãmimi oikémava mbo'ehaópe he'i hikuái chupe:
?Kachíke, aníke nderesarái, reguerahava'erãeha mba'e re'u hagu?a recreo-pe.
Ambue ára ko'e?me Kachíke ohómakatu mbo'ehaópe ha ogueraha hendive hembirekópe.
Mbo'ehára oporandu chupe ma'erãpa ogueru hembirekópe.
Kachíke ombohovái chupe kóicha: ?Ha'u hagu?a recreo-pe?

Arco

Kachikekuéra ou Paraguaýpe ha oho hikuái ohecha aipo partido, Olimpia ha Cerro Porteño oha'ãva.
Ha'ekuéra niko ndoikuaáivavoi upe mba'e hérava fútbol, jepémo upéicha, hesahojoa omaña mba'éichapa heta tapicha iku? okápe,
itavývaicha, omuña hikuái pe mba?e?apu?a.
Opa rire ohendu hikuái petei? he'íva: ?Olimpia ganó dos a cero?.
Ojevývo hekohápe, ha'ekuéra he'i hikuái: ?Ko'e?ro, ñande avei jajapomíta upe jahechava?ekue, jahechápa mba?e ñañandu?.
Ko'e?mbamívo oñepyru?ma oha'ã hikuái.
Ohoreíngo heseve hikuái.
Ohasa rire mok?õi aravo, petei?va -noha'ãiva, oi?va okápe- osapukái chupekuéra:
?Pepytu'umína ha peju perambosa? ha os? petei? Kachíke ombovái chupe:
?Ndaikatúi, cero a cero gueterei? ha otu?u ojuehe, omuña ipy?aropúvaicha pe mba?e?apu?a.
Asajetévo, os?jeyma petei?va osapukai chupekuéra: ?Pepytu?umína ha peju pekaru?
ha osëjeýma petei? Kachíke he'i: ?Ndaikatúi, cero a cero gueterei? ha ombovu hikuái kamisa lómo mba'e'apu'a rapykuéri.
Iñipytu? javete niko petei?va osapukáijeýma chupekuéra: ?Pepytu?umína ha peju pe?u kojói mbejúre?
ha petei? Kachíke otyryrýva mba'e'apu'a rapykuéri, iku?se?mbáva ha hesajerepámava, he'ijey:
?Ndaikatúi, cero a cero gueterei?.
Upémarõ, tapicha oi?va okápe, pochy reheve, osapukái chupekuéra:
?Mba'éichapiko cero a cero-ta, ko ko'e?ti guive peha'ãvapeína?.
Ha os? Kachíke Santacruz ombohovái chupe: ?Ha'e... mba'éichapiko reipota romoinge upe gol, ndaore-arco-iningo?.

Tiro Libre

Ambue ára ko'e?me, Kachikuéra oñemoi?jey petei? ñe'e?me ha oha'ãjey peteï partido.
Upearã omoi?ma hikuá hi'arco-rã.
Oha?ãhína hikuái ha peichaháguinte petei? opyvoi hapicháre.
Kachíke Refere osapukái: ?Tiro libre?.
Omohenda pe mba'e'apu'a ha oñepyru? oguata henonde gotyo ha oipapa,
upéi Kachíke Refere opyta, ohechauka iku'ãme ha he'i: ?Aquí la barrera?.
Upémarõ irundy tapicha ojapómakatu upe barrera.
Kachíke Romerito oguevi ha ou heseve opyvoihagu?áicha mba'e'apu'áre.
Upe javete umi irundy, oi?va barrera-pe, ojere ha omaña hi'arco gotyo.
Kachíke Refere ombopu ituru ha he'i irundyvévape: ?Mba?épiko péva.
Ma'erãpiko pejere? ha Kachíke Gamarra, oi?va barréra-pe,
ombohovái chupe: ?Ha?e... oréniko rohechase avei pe gol oike jave?.

Muamua

Petei? pyhare mokõi gua'i omonda petei? tuja?ípe ha pya'épeko oike hikuái ka?aguýre ha oïmakatu omuñáva chupekuéra.
Ka'aguýpe oi? heta muamua hendy ha oguéva. Nimbora?e umi gua?i ndoikuaaivavoi mba?épa muamua,
upévare petei?va os? osapukái hapichápe: ?¡Pya'éke, che iru?. Ejeity yvýpe!?.
?Mba?érepiko?, oporandu chupe hapicha.
?Ha... nderehecháipiko. Ñati?ü jepe ñande reka linterna reheve?.

Tape

Kachíke ou mombyrygui ha oikévo hógape, petei? hapicha oporandu chupe:
?Kachíke, mba?éichapa oi?hína ñande rape. Ndaivaietéipa?.
Kachíke ombohovái chupe: ?Che ndaikuaái. Che aju vereda rupi?

Mángo

Petei? Gua'i ojupi petei? parraléra ári ha petei? tapicha ohasáva upérupi oporandu chupe:
?Ma'erãpiko rejupi upépe?.
?Ha'u hagu?a mángo?, he?i chupe gua'i.
Tapicha he'ijey gua'ípe: ?Mba'éichaiko re'úta mángo upépe, pévango úva?.
?Mángo ha'úta?, he'ijeývo gua'i onohe? i-bolsillo-gui petei? mángo ha... ho?u.

Coca?i

Leõ ha ju'i oike hikuái petei? ñemuháme.
Ka'i -ha'éva ñemuha jára- omomatei chupekuéra ha upéi oporandu:
?Mba?épa pe?úta?.
Ju'i ojerure guari ha Leõ katu he'i: ?Che, Coca'ínte ha'úta?.
Ka?i ohendúvo upéva, oñemondýi ha ombovu kamisa lómo, oimo?ägui Leõ oñe'e?ha hese.
(Leõ niko Coca Cola michi?vante ra'e pe ho'uséva, ndaha'éi ñane iru? ka'ípe)

Milanesa

La profesora pregunta: ?Mba'épa pekarúkuri pende rógape?.
Los mitã'i gritan: ?¡Milanesa!?,
menos Kalo?i que dice: ?Cocido?.
Al escucharlo la maestra, sorprendida, le dice: ?Anichéne. Mba'éichapiko rekarúta kojói?.
Kalo'i insiste: ?Oréngo ógape roarambosa, rokaru ha ro-cená kojóintevoi?.
Todos se burlan de él. Incluso, en el recreo sus compañeritos le ponen de marcante ?kojói?.
Luego de salir de la escuela, camina hasta su casa, donde al llegar -con voz enojada- le dice al papá:
?Che ndahamo'ãvéima mbo'ehaópe? y le cuenta al papá todo lo que le ocurrió en la escuela.
El papá le dice: ?Ajépa nde tavy, che ra'y. Umi ne iru? niko ijapu. Mba'e milanesa katu piko ho'úta.
Ha'ekuéra niko he'ínte ho'uha milanesa. Nde niko reikuaa porã ñandeichaiténte ha'ekuéra kojóinte avei ho'uha, ára ha ára?.
El papá palmotea y anima a su hijo diciéndole: ?Ko'e?rõ aháta añe'e? ne mbo'ehára ndive.
Ajeruréta chupe oporandujey hagu?a pee?me mba'épa pekaru, ha ágã oporandúvo, nde eréta avei re'uha milanesa?.
Al otro día, tal cual le dijo a Kalo'i, el papá fue y habló con la maestra.
En fin, los alumnos entraron a la clase y luego la profesora les volvió a preguntar: ?Mba'épa pekaru kuri pende rógape?.
A su turno Kalo'i dice también: ?¡Milanesa!?.
Sobre la marcha la maestra le pregunta a Kalo'i: ?Ha... mboýpiko re'u?.
Y Kalo'i, inocentemente, responde: ?Dos jarro, prosesora?

En la escuela

Un niño campesino, conocedor de la vida en las estancias y de las costumbres
de los animales de los tambos y granjas; se muda a la ciudad y allí asiste a la escuela.
Un día la maestra les plantea un problema: ?Niños, díganme qué pasa si de un corral donde hay viente ovejas, se escapan quince?.
Transcurre un tiempo y nadie responde.
Como nadie responde, ella les dice: ?La respuesta es sencilla... en el corral quedan cinco ovejas?,
y mirando al niño campesino le consulta: ?¿Verdad, Chive??.
El niño le responde: ?Rejavy mbo'ehára?.
Sorprendida por la respuesta, la maestra le dice: ?Mba'érãpa ere ajavyha?.
El niño campesino le replica: ?Ndaipóri ovecha tavy, Mbo?ehára.
Oi?ramo veinte, oi?haguéicha os?mbaitéta okápe. Araka'e gua'u cinco opytáta ndéve kora ryepýpe".

Aguereko

Mbohapy gua'i, ojojuhu hikuái tupaópe.
Ha'ekuéra oñomongeta kyre'? kóicha.
Pe itujavéva os? he?i: ?Che areko petei? ovecha he'íva: mbeee mbeee?.
Pe gua'i mbytegua katu, ojerovu ha he'i: ?Che areko petei? ryguasu he'íva: kaka-kara'a?.
Pe gua'i pahaguéva oikova'ekue España-pe ha ikatelláno kate asýpe, os? he'i: ?Yo tengo un járro que dice ?Ka'a?.

Kachíke oike petei? bar-pe. Ou la mozo oporandu chupe:
?Mba'e marca de cerveza-pa reipota?.
Kachíke ombohovái: ?Oimehaichaguánte egueru chéve, chéngo nda-lee-kuaaivoi?.

Mayor Ahínco

A la madrugada, en el cuartel, aún en la oscuridad, la tropa inicia sus actividades del día.
Al frente, se encuentra el Coronel quien a voz en cuello, le asigna a cada soldadito la labor que le tocará en el día.
Así, manda lo siguiente: ?¡Mereles ha nde avei Aquino'i!, pemopoti? porãta chéve koty oi?va guive...
ha pejapóta chéve con el mayor ahínco. ¡Hesakãporãpa pee?meme!?.
Ohendúvo upéva Aquino'i os? he'i: ?Che ruvicha, petei? mba'énte ha'ese ndéve, pe mayor ahínco niko ndaha'éi ñane unidad-gua?.

Kavaju Pytã

Petei? karai he'i Kachíkepe: ?Nderehecháipa petei? kavaju chemba'éva?.
Kachíke ombohovái chupe: ?Ndaha'éipiko petei? kavaju pytã, isãmbukúva?.
Ohendúvo upéva karaimi ovy'ávoi ha he'i: ?Hée?. Ha'etéma?,
ha Kachíke he'ijey chupe kóicha: ?Upéva ha'éramo... ndahechái?.

Ejere

Kachíke ojahúhina, yno'õme, tape yképe.
Upe jave ohasa upérupi petei? kuñakarai osapukáiva chupe: ?Kachíke, ejere?.
Kachíke ombohovái chupe: ?E, rehecháma che renonde ha ágã rehechaséma che revi avei?.